Zaronim
pogled duboko
u
nevidelo prigrlim bol
nežnim
dodirom zaustavim
svetlucavu
iskru na obrazu.
Okrenem
se ka suncu
ispružim
ruke dlanove predam
beskraju
se poklonim
u sebi
probudim snagu.
Prkosim
vetru vremenu
kradem
izgubljeno prikupljam
tragove
zaostale izdanke
od
hladnoće štitim.
Ja,
ona koja putuje
nezaustavljena
prkosna
izgledom
pokorna
varam
i pobeđujem.
Нема коментара:
Постави коментар